Štandardizácia v zdravotníckej informatike

Činnosti a správanie človeka v mnohorozmernom zložitom svete vyžaduje rad existenčných  konvencií, dohovorov, pravidiel, zákonov, noriem atď. Ide o rôzne regulatívy. Ich pôsobenie je prostriedkom zabezpečovania a ochrany vzájomného komunikovania, súžitia, súčinnosti a zdarného vývoja človečenstva.

Regulatívy, ktorých je nepreberný rozsah, majú rôznorodú podstatu, povahu a účel.

Niektoré vznikli inštinktívne a intuitívne.

Iné vznikli a vznikajú samovoľne napr. na základe empírie a narastajúcim rozsahom napodobňovania, či uplatňovania osvedčených princípov, pravidiel, postupov, nástrojov, prostriedkov atď.

Napokon jestvujú regulatívy, ktoré vznikajú na základe cielených úvah. Sú zvyčajne  podložené aj teoretickými poznatkami.

Množstvo regulatív je vyvíjaných a uzákoňovaných tomu určenými národnými aj nadnárodnými inštitúciami. Uplatňovanie mnohých z nich sa stáva vynútiteľnými. Iné sú iba odporúčané. Ich uplatňovanie sa stáva výslednicou ich účelnosti a užitočnosti.

V nasledujúcom sú predmetom pozornosti štandardy a normy (ako regulatívy) z oblasti zdravotníckej a medicínskej informatiky. Sú zamerané na informatizáciu zdravotníckych a medicínskych procesov a služieb.

Súvisia s dátovými štruktúrami rôznorodého účelu a zamerania, s ich obsahom a uplatňovaným kódovaním či aplikovateľnou terminológiou. Týkajú sa aj ich ochrany, bezpečnosti, uchovávania a sprístupňovania oprávnenými jedincami v rozsahu a forme, ktorá  zodpovedá ich oprávneniam. Špecifické regulatívy sa vzťahujú k zdravotným údajom týkajúcim sa identifikovateľných jedincov. Tie, v prípade ich elektronickej formy, môžu zahrňovať aj pravidlá pre ich kvalitu (úplnosť, konzistentnosť a obsahovú bezospornosť), spoľahlivú ochranu pred zneužívaním, optimálnu detailnosť.

 

Vo veľkom rozsahu sa súvisiace potreby a požiadavky materializujú v podobe národných a nadnárodných štandardov a noriem, ktoré sú na Slovensku produktmi inštitútom nazvaným Slovenský ústav technickej normalizácie – SÚTN. V európskom rozsahu ide o inštitúciu nesúcu názov Comité Européen de Normalisation (anglická forma názvu: European Committee for Standardization) - CEN TC 251 a v globálnej dimenzii inštitúcie nazvanú International Organizationfor Standardization - ISO TC 215. Skratka TC v oboch prípadoch odkazuje na názov technickej komisie Technical Committee – TC, pričom ich číselná špecifikácia odkazuje na zdravotnícku a medicínsku informatiku.

 

Medzi slovným vyjadrením skratky CEN vo francúzštine a angličtine je povšimnutia hodný rozdiel – v slovenskom vyjadrení ide v prvom prípade o normu a v druhom o štandard. (Slovenský inštitút v svojom názve uplatňuje termín, ktorý je odvodený od pojmu norma.) Keďže oba zvažované pojmy svojim významom aj poslaním výrazne súvisia, často sú považované za synonymá. Hoci ani v nadväzujúcich textoch sa nedá vylúčiť ich vzájomné zamieňanie – najmä v dôsledku vplyvov inojazyčných textov, predsa len je snahou pridržiavať sa významovej odlišnosti.

 

Vychádzame pritom z vymedzení, ktoré sa nachádzajú vo viacerých prameňoch:

Táto stránka sa zaoberá normami a štandardizáciou z domény zdravotníckej a medicínskej informatiky.Preto je žiaduce vymedziť významy (denotáty) uvedených pojmov.

 

Predovšetkým je vhodný dohovor, podľa ktorého zdravotníctvo je širší koncept než medicína (lekárstvo). Medicína je súčasť, podoblasť zdravotníctva.

 

Kým medicína/lekárstvo sa týka poskytovania zdravotníckych služieb jedincovi (chorému aj zdravému) alebo skupine jedincov (napr. v prípade havárie, epidémie), zdravotníctvo sa týka predovšetkým zdravia populácie (verejnosti) alebo jej rôznych podskupín. Je zrejmé, že medzi údajmi týkajúcimi sa zdravia jedinca a tými, ktoré charakterizujú ukazovatele zdravotného stavu populácie, musia jestvovať netriviálne vzťahy a súvislosti.

 

Zdravotníctvo populácie - verejné zdravotníctvo - sa zaoberá aj hygienou, epidemiológiou, mikrobiológiou, životným prostredím, preventívnymi opatreniami ochrany zdravia populácie, zodpovedajúcimi demografickými ukazovateľmi (indikátormi) zdravotného stavu populácie (incidencia a prevalencia chorobnosti) a ich determinantov (príčinných súvislostí a podmieneností). S uvedeným korešpondujú aj zaužívané štandardy a normy.

 

Predchádzajúce odseky naznačujú šírku aj hĺbku záberu, v ktorej zdravotnícka a medicínska informatika sa môže uplatňovať v uvedených doménach či už v ich rutinnej praxi, alebo aj ako motivujúci prostriedok pre uplatňovanie novátorských prostriedkov, metód a pracovných aj organizačných postupov.

 

Kvalifikáciu pre oblasť zdravotníckej a medicínskej informatiky a niektorú z možných špecializácii, možno v súčasnosti získať vysokoškolským štúdiom vo viacerých technologicky a vzdelanostne vyspelých krajín sveta. Kvalifikáciu možno získať aj doplnkovým, nadstavbovým, či postgraduálnym štúdiom podľa variabilných kurikúl špecifikovaných Medzinárodnou asociáciou medicínskej informatiky (International Medical Informatics Association – IMIA) alebo Európskou federáciou medicínskej informatiky (European Federation for Medical Informatics – EFMI). Štúdium tohto zamerania býva špecificky upravené podľa základného vzdelania, teda osobitne pre osoby s medicínskym, informatickým, či manažérskym odborným pozadím. Rozširuje sa aj požiadavka certifikácie príslušnej odbornosti pre expertov v zdravotníckej/medicínskej informatike.

 

Jestvujú viaceré vymedzenia a názvy štúdia zdravotníckej/medicínskej informatiky. Popri štandardnej medicínskej informatike a zdravotníckej informatike, aj medicínska informačná veda (medical information science). Súvisiace špecializácie zohľadňujú obe stránky danej disciplíny – vedeckú aj aplikačnú. (Poznámka: Treba si všimnúť, že informatika je prostriedok, nástroj pre medicínu, na druhej strane medicína/biológia je predlohou pre informatiku. Preto informatika narába s produktmi ako neurónové siete, genetické algoritmy, evolučné programovanie, učiace sa systémy, zameriavanie pozornosti, rozhodovacie procesy – na kognitívnych princípoch, sémantika prirodzeného jazyka a iné.) Zdravotnícka/medicínska informatika sú však svojou aplikačnou podstatou pragmatické s prevažujúcimi aplikáciami v reálnej praxi. Z toho pohľadu treba vnímať aj štandardizáciu a normotvorbu v oblasti zdravotníckej/medicínskej informatiky.

Uvádzame dve citácie svetovo významných autorov:

 

Veda medicínskej informatiky je vedou o uplatňovaní systému analytických nástrojov  . . . na vývoj procedúr (algorimov) pre manažment, riadenie procesov, rozhodovacie procesy a vedeckú analýzu medicínských znalostí. [Shortliffe EH. The science of biomedical computing. Med Inform 1984;9:185-93]

Medicínska informatika zahrňuje teoretické a praktické aspekty spracúvania informácií a komunikácie spočívajúce na znalostiach a skúsenostiach odvodených z procesov realizovaných v medicínskej a zdravotníckej starostlivosti. [Van Bemmel JH. The structure of medical informatics. Med Inform 1984;9:175-80.]

Zhrnutie: Medicínska informatika je ako minca, jednu z jej strán tvorí medicína a druhú informatika. V závislosti na roli príslušného odborníka prevažuje jedna alebo druhá strana.