Peter Zemaník, Parlamentný kuriér, 2008
Zdravotníctvo sa týka každého viac alebo menej intenzívne. Preto veľmi často reagujeme na všetky zmeny, ktoré sa v systéme odohrajú. Nové pravidlá, nové spôsoby komunikácie, nová legislatíva.
A k tomu súbor informácií, odborných publikácií, výmena skúseností, vzdelávanie - témy pre odbornú verejnosť nanajvýš kľúčové. Na otázky Petra Zemaníka odpovedá pre Parlamentný kuriér Peter HERC, riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií.
Cieľom Národného centra zdravotníckych informácií je zabezpečiť rozvoj zdravotníckej informatiky, zdravotníckej štatistiky a následne poskytovať informácie zo zdravotníckej štatistiky a knižnično-informačné služby z oblasti lekárskych vied a zdravotníctva Slovenskej republiky. Ako sa vám darí zabezpečovať tieto úlohy?
Uplynulý rok z pohľadu Národného centra zdravotníckych informácii možno charakterizovať ako úspešný, aj keď niektoré predpokladané ciele boli z objektívnych dôvodov naplnené len čiastočne. V oblasti zabezpečenia rozvoja zdravotníckej informatiky musím konštatovať, že aj keď boli niektoré ciele dosiahnuté, nepodarilo sa naštartovať hlavné úlohy spojené s budovaním eHealth, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 2006, Dodatku k Národnému programu reforiem SR z decembra 2006, schválením koncepcie informatizácie zdravotníctva na roky 2007 až 2010 Ministerstvom zdravotníctva a prijatím novelizácie zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa vytvorili základné predpoklady pre vytvorenie nevyhnutných podmienok pre budovanie informatizácie zdravotníctva. Cieľom týchto dokumentov je podpora európskeho projektu elektronizácie a informatizácie zdravotníctva (eHealth) a postupné realizovanie cieľov národnej eHealth stratégie.
Je pozitívne, že Národné centrum zdravotníckych informácií sa významnou mierou zúčastňovalo na príprave uvedených dokumentov. Pracovníci našej inštitúcie sa pravidelne zúčastňujú stretnutí v komisiách Európskej únie (EÚ), ktoré sú zamerané na prípravu projektu eHealth. O úspešnom pôsobení v týchto štruktúrach hovorí skutočnosť, že Slovenská republika dostala príležitosť zapojiť sa ako jedna z dvanástich vybraných krajín Európskej únie do Európskeho rozsiahleho pilotného projektu eHealth (LSP - Large Scale Pilot), ktorého cieľom je, aby ľubovoľný občan Európskej únie mohol byť ošetrený v ktorejkoľvek krajine EÚ, tak aby si o ňom mohol lekár pozrieť základné zdravotné údaje. Tento projekt je navrhnutý na tri roky a výsledkom budú spoločné štandardy záväzné v celej EÚ. Nezanedbateľná je aj účasť na ďalších projektoch týkajúcich sa štandardov, sémantiky a pod.
Negatívom je posun v spustení projektov z dôvodu, že sa nepodarilo vytvoriť finančné podmienky na spustenie projektov nevyhnutných na zabezpečenie technologických predpokladov, ako je vybudovanie softvérových a hardvérových predpokladov na vytvorenie údajových úložísk, spustenie projektov vychádzajúcich z koncepcie informatizácie zdravotníctva na roky 2007 až 2010.
V oblasti zdravotnej štatistiky sa našej inštitúcií podarilo pokračovať v nastúpenom trende - elektronizácii zberu štatistických údajov. Na základe získaných skúsenosti boli vykonané úpravy v softvérovom vybavení, aby sa zlepšila kvalita údajovej základne. Rozsah zmien a úprav korešpondoval s finančnými možnosťami, ktoré inštitúcia má. Zatiaľ sa nám nepodarilo podstatne znížiť čas spracovania vstupných údajov, kde sa ešte stále prejavuje nízka kvalita vstupných údajov. Podstatnú zmenu je možné očakávať až po zavedení eHealth riešení, kde by došlo ku kvalitatívnej zmene zberu údajov aj pre štatistické zisťovanie, čo by umožnilo minimalizovať čas spracovania týchto údajov. V oblasti knižnično-informačných služieb sa podarilo zabezpečiť prechod na vyššiu verziu informačného systému ARL, ktorý bol v priebehu roku nasadený do prevádzky a zabezpečiť finančné prostriedky aspoň na nevyhnutný nákup knižničných zdrojov.
Predovšetkým v zdravotníctve je rozvíjanie medzinárodnej spolupráce s príbuznými inštitúciami v rámci Európskej únie kľúčovou strategickou úlohou. Ako ste spokojný s úrovňou tejto spolupráce?
Národné centrum zdravotníckych informácií realizuje v súčasnosti medzinárodnú spoluprácu v dvoch hlavných smeroch, a to v informatizácii zdravotníctva a zdravotníckej štatistike. V oblasti informatizácie zdravotníctva je Národné centrum zdravotníckych informácii zastúpené v niekoľkých komisiách a pracovných skupinách Európskej únie, ktoré zabezpečujú plnenie prijatého strategického rámca i2010. V oblasti zdravotníckej štatistiky spolupracuje Národné centrum zdravotníckych informácii s organizáciami ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Európsky štatistický úrad (EUROSTAT), Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).
Záujem medzinárodných inštitúcií o spoluprácu je veľký. Z pohľadu našej inštitúcie je však táto spolupráca limitovaná počtom pracovníkov, ktorí spĺňajú nielen odborné, ale aj jazykové predpoklady. Tento „hendikep" nie je špecialitou len našej inštitúcie. Žiaľ je determinovaný trhom práce a možnosťami verejnej správy.
Zdravotnícka starostlivosť sa v súčasnosti čím ďalej tým viac orientuje na internetizáciu a výmenu informácií elektronickou cestou. Ako hodnotíte stav pripravenosti na tento štandard na Slovensku?
Aj keď v posledných rokoch došlo ku kvalitatívnej zmene, čo sa týka internetizácie a výmeny informácií elektronickou cestou, stále ešte v tejto oblasti veľký rozdiel oproti mnohým členom EÚ.
Aj v rezorte zdravotníctva musíme konštatovať, že vybavenosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) je veľmi rozdielna. Napr. primerané pripojenie k internetu je bežné u veľkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako sú napr. nemocnice, ale u malých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je pripojenie nedostatočné, z rôznych dôvodov (vysoké náklady, rýchlosť pripojenia, technické vybavenie a pod.). Ďalším veľkým problémom je aplikačné programové vybavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré je rôznorodé a nespĺňa medzinárodné, ale ani národné štandardy. Tieto štandardy, ktoré sú v súčasnosti v rýchlom vývoji, predstavujú jeden z predpokladov realizácie cieľov eHealth stratégie. Tiež je nutné konštatovať, že u mnohých poskytovateľov je aj nízka informatická gramotnosť.
Preto aj koncepcia informatizácie zdravotníctva na roky 2007 až 2010 si kladie ako jednu z hlavných úloh zmeniť tento stav a vytvoriť predpoklady pre prechod na celoplošné využívanie informačných technológií v zdravotníctve. Táto úloha je však náročná a dlhodobá. Už len zníženie administratívnej náročnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predstavuje významný zdroj úspor v zdravotníctve a na druhej strane zvýšenie kvality poskytovaných služieb.
S tým súvisí aj internetizácia knižníc a knižných publikácií. Je to bezosporu finančne náročné, ale nevyhnutné. V akom štádiu budovania takejto služby pre odbornú verejnosť sa na Slovensku nachádzame?
Stav a kvalita internetizácie knižníc na Slovensku je značne diferencovaná. Aj keď v ostatných rokoch stúpol počet knižníc s verejne prístupnými internetovými miestami, stále existujú knižnice bez pripojenia na internet. V roku 2006 zo 101 lekárskych knižníc poskytovalo lekárom a zdravotníckym pracovníkom prístup na internet len 26 lekárskych knižníc. Tento stav je alarmujúci. Knižnice v zdravotníckych zariadeniach majú žalostne málo finančných prostriedkov aj na nákup literatúry a veľmi často zápasia o prežitie. Praktická realizácia krokov vlády na podporu informatizácie knižníc nie je dostatočná.
Odpočet úloh vyplývajúcich z vládou schválených dokumentov Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a Program elektronizácie knižníc poukázal paradoxne na minimálnu resp. najhoršiu podporu knižníc zo strany Ministerstva zdravotníctva v porovnaní s inými rezortmi. Ministerstvo zdravotníctva by malo garantovať kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré nie je možné zabezpečiť bez adekvátneho informačného zabezpečenia lekárov a zdravotníckych pracovníkov v procese kontinuálneho vzdelávania, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú knižnice ako informačné inštitúcie.
Ktoré úlohy do budúcnosti považujete pre vašu inštitúciu a vás osobne za kľúčové?
Prioritou pre našu inštitúciu zostáva informatizácia zdravotníctva s hlavným zameraním na priestorové a technické vybavenie, budovanie národných registrov a následne ďalších úloh vyplývajúcich z koncepcie informatizácie zdravotníctva. Táto úloha je dlhodobá a neskončí rokom 2013. Dobehnutie sklzu v plnení koncepcie informatizácie zdravotníctva je kľúčom aj pre plnenie ďalších úloh, ktoré má naša inštitúcia vo svojej náplni.
Pre najbližšie obdobie je dôležité, aby sa vytvorili nevyhnutné predpoklady (vybudovanie technologickej bázy a nevyhnutných národných registrov) pre zabezpečenie projektu LSP, ktorého úspešný priebeh bude vizitkou aj Slovenskej republiky. Samozrejme, že nemôžem zabudnúť ani na vybudovanie Zdravotníckeho portálu, ktorý je nevyhnutný pre splnenie hlavnej priority, ktorú som uviedol vyššie.
Ďalšou dôležitou úlohou je aktualizácia obsahu štatistických zisťovaní v zdravotníctve v súvislosti so zmenou programu štátnych štatistických zisťovaní. Je potrebné modernizovať zdravotnícku štatistiku tak, aby dokázala výstižne zachytiť a popísať aktuálne procesy aj s ohľadom na požadované výstupy do EÚ.