Bratislava, 7. september 2022 – Z najnovšej štatistiky venovanej duševnému zdraviu obyvateľov Slovenska vyplýva, že v minulom roku pacienti vyhľadali psychiatrické ambulancie najmä kvôli afektívnym poruchám. Poruchy príjmu potravy sú stále rozšírenejšie. Medziročne vzrástol počet novodiagnostikovaných pacientov s poruchami príjmu potravy až o 31,3 %. Najviac hospitalizácií si vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu.
Ambulantná psychiatrická starostlivosť
Psychiatrické ambulancie v roku 2021 vyšetrili 377 200 osôb (694,1/10 000 obyvateľov), čo predstavuje nárast o 3,5 % oproti predchádzajúcemu roku.
Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli afektívne poruchy, ktoré boli diagnostikované u 32,2 % zo všetkých vyšetrených osôb (223,2/10 000 obyvateľov). Nasledovali neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 27,0 % osôb (187,6/10 000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických, ktoré tvorili 19,7 % (137,1/10 000) zo všetkých vyšetrených osôb.
Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie v Bratislavskom kraji (879,0 osôb/10 000 obyvateľov kraja), Košickom kraji (779,3/10 000), Banskobystrickom kraji (749,1/10 000) a Prešovskom kraji (748,9/10 000).
V roku 2021 bola psychická porucha diagnostikovaná prvýkrát v živote 63 083 osobám (116,1 osôb/10 000 obyvateľov), čo predstavuje medziročný nárast o 3,4 %.
Novodiagnostikovaní pacienti boli najčastejšie liečení pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy s počtom 18 442 pacientov (33,9 osôb /10 000 obyvateľov), organické duševné poruchy vrátane symptomatických s počtom 15 331 pacientov (28,2 osôb/10 000) a afektívne poruchy s počtom 11 627 pacientov (21,4 osôb /10 000 obyvateľov).
V posledných piatich rokoch prišlo k významnému nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách. V skupine porúch príjmu potravy (dg. F50.0 – F50.9) narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvý krát v živote o 31,3 % oproti roku 2020. Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %. Podobne medziročne vzrástli novodiagnostikované prípady porúch psychického vývinu o 24,5 %, v porovnaní s päťročným priemerom tento nárast predstavuje 22,2 % .
Ústavná psychiatrická starostlivosť
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2021 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 37 482 hospitalizácií (68,9/10 000 obyvateľov).
Najviac hospitalizácií si podobne ako v predchádzajúcich rokoch vyžiadala porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (25,8 % zo všetkých hospitalizácií). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (21,0 %), afektívne poruchy (14,4 %) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (14,0 %).
Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži (80,0/10 000 mužov) ako ženy (58,2/10 000 žien). Najvýraznejšia prevaha mužov (27,5/10 000 mužov; 8,4/10 000 žien) bola pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži (15,7/10 000 mužov; 13,2/10 000 žien).
Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy (12,4/ 10 000 žien; 7,3/10 000 mužov) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (10,5/10 000 žien; 8,7/10 000 mužov).
Pri takmer polovici všetkých ukončených hospitalizácií (46,5 %) strávili pacienti v nemocničnom zariadení menej ako 14 dní. Najdlhšiu hospitalizáciu (viac ako 180 dní) si vyžiadali najmä pacienti so skupinou diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.
Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (59,1 %) a slobodné ženy (39,3 %). Podľa pracovného stavu a pohlavia sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (29,3 %) a žien starobných dôchodkýň (28,3 %). Vzhľadom na vzdelanie bol zaznamenaný najvyšší počet hospitalizácií u mužov so stredoškolským vzdelaním bez maturity (34,4 %) a u žien so stredoškolským vzdelaním s maturitou (30,9 %).
Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (96,0/10 000 obyvateľov kraja), Trenčianskom kraji (78,0/10 000) a Prešovskom kraji (66,7/10 000).