Bratislava, 10. október 2018 - Dňa 10. októbra si každoročne pripomíname Svetový deň duševného zdravia. Témou pre rok 2018 je „Mladí ľudia a duševné zdravie v meniacom sa svete“. Hlavným cieľom tohto dňa je zvyšovať povedomie o problémoch duševného zdravia a zvyšovať úsilie na jeho zlepšenie. Komplexný štatistický prehľad o duševnom zdraví v minulom roku prináša publikácia Národného centra zdravotníckych informácií s názvom Psychiatrická starostlivosť v SR 2017.
Ambulantná psychiatrická starostlivosť
V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2017 uskutočnených 1 800 277 vyšetrení s diagnostikovanou psychickou poruchou. Vyšetrených so stanovenou diagnózou bolo celkovo 374 167 osôb (159 392 mužov a 214 775 žien).
Afektívne poruchy boli aj v tomto roku najčastejším dôvodom ambulantnej liečby. Predstavovali 30,7 % všetkých vyšetrených osôb (210,9 na 10-tis obyvateľov). Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 25,6 % osôb (176,3 na 10-tis. obyvateľov). Organické duševné choroby vrátane symptomatických tvorili 18,4 % zo všetkých vyšetrených osôb (126,3 na 10-tis. obyvateľov). Pri všetkých troch skupinách diagnóz prevažovali ženy (viac ako 60 %). Dominancia mužov je výrazná predovšetkým pri poruchách psychického vývinu a poruche psychiky a správania zapríčinenej užívaním psychoaktívnych látok.
Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie Bratislavského (895,0 na 10-tis.obyvateľov kraja), Banskobystrického (797,5/10-tis.) a Košického kraja (742,6/10-tis.).
V minulom roku bola psychická porucha zistená prvýkrát v živote celkovo u 71 274 pacientov (130,9 na 10-tis. obyvateľov).
Detí do 14 rokov s poruchou zistenou prvýkrát v živote bolo 5 386 (63,4/10-tis. obyvateľov). Medziročne sa ich počet znížil o 14,7 %, no z dlhodobého hľadiska evidujeme nárast. Po porovnaní s rokom 2009 vzrástol ich počet o 15,5 %. Detskí pacienti do 14 rokov boli najčastejšie ambulantne liečení pre prvýkrát diagnostikované poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania, nasledovali poruchy psychického vývinu, neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy a duševná zaostalosť. Pri poruchách príjmu potravy sme od roku 2009 zaznamenali takmer trojnásobný nárast.
Počet ambulantne liečených 15 až 19-ročných mladistvých sa medziročne mierne zvýšil o 2,9 %, od roku 2009 sa však zvýšil o 72,1 %. V sledovanom roku sa ich liečilo 4 343 (160,9/10-tis. obyvateľov). Najčastejšie im boli prvýkrát diagnostikované
neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (32 %). Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania boli diagnostikované v 20,5 % a v 13,8 % prípadov to boli
afektívne poruchy.
Najvyšší počet pacientov s novozistenou psychickou poruchou po prepočítaní na 10-tis. obyvateľov kraja bol v ambulanciách Žilinského (201,9) a Košického kraja (168,2), najmenší v ambulanciách Prešovského (89,9) a Trnavského kraja (97,1).
Ústavná psychiatrická starostlivosť
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v minulom roku pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených spolu 43 009 hospitalizácií (79,1 na 10-tis. obyvateľov), muži tvorili 56,3 %.
Z celkového počtu hospitalizácií bolo 37 % pacientov prijatých vôbec prvýkrát v živote, pričom ich najvyšší podiel (57 %) bol pri poruchách správania a emotivity so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania.
Duševnými chorobami vyžadujúcimi častú hospitalizáciu boli najmä porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu (26,5 % z celkového počtu hospitalizácií), schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (18,5 % ), organické duševné poruchy (14,6 % ) a afektívne poruchy (14,2 % ).
Muži boli najčastejšie hospitalizovaní s diagnózou porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu, u žien dominovala skupina diagnóz – afektívne poruchy a následne schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.
Hospitalizácie detí do 14 rokov tvorili 2,8 % zo všetkých hospitalizácií. Počet prijatí u chlapcov bol 1,5-násobne vyšší ako u dievčat. Najviac prípadov predstavovali
poruchy správania a emočné poruchy (49,2 %), nasledovala
duševná zaostalosť (17,6 %) a
neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (11,2 %). Celkovo sa z dlhodobého hľadiska počet hospitalizácií detí s psychiatrickou poruchou znížil, oproti roku 2008 o 9,0 %. Pri porovnávaní pohlavia sme však zaznamenali pokles len u chlapcov (o 24,2 %), u dievčat sa počet naopak zvýšil (o 29,9 %).
U mladistvých od 15 do 19 rokov sme evidovali 4,5 % hospitalizácií s takmer rovnakým výskytom u oboch pohlaví. Aj v tejto vekovej skupine prevládali poruchy správania a emočné poruchy (19,4 %), duševná zaostalosť (16,8 %) a stresom podmienené a somatoformné poruchy (16,7 %). Celkový počet hospitalizácií sa medziročne zvýšil o 10,9 %, od roku 2008 vzrástol o 38,5 %.
Súbor ZIP obsahuje tabuľky vo formáte XLSX a ODS.