Hypertenzia je celosvetovo hlavnou príčinou predčasných úmrtí. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sú v ohrození stotisíce Slovákov a značne pribúdajú.
Vysokému krvnému tlaku sa zvykne hovoriť aj tichý zabijak. Väčšina ľudí totiž zistí, že má hypertenziu, až keď ich postihne srdcový infarkt alebo mozgová mŕtvica.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie možno odhadovať, že 1,28-miliardy dospelých vo veku 30 až 79 rokov má hypertenziu. Pritom až 46 % si neuvedomuje, že má problém. Menej ako polovica (42 %) s hypertenziou je diagnostikovaná a liečená a asi len 1 z 5 dospelých (21 %) s hypertenziou ju má aj pod kontrolou. Hypertenzia je hlavnou príčinou predčasných úmrtí na celom svete.
Vývoj počtu sledovaných pacientov s hypertenziou na Slovensku je podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) nelichotivý a má značne stúpajúci trend. Dlhodobo ide o najčastejšiu skupinu diagnóz v kardiologických ambulanciách.
Podľa posledných údajov bolo v roku 2021 v kardiologických ambulanciách na Slovensku sledovaných 240 590 osôb s hypertenznými chorobami (v tom 117 022 mužov a 123 568 žien). Medziročne narástol ich počet o 15 525 (v roku 2020 bol počet sledovaných osôb 225 065, v tom 108 821 mužov a 116 244 žien). Každoročne pribudne kardiológom približne 30-tisíc osôb so zistenými hypertenznými chorobami. Najvyšší podiel dlhodobo tvoria 45- až 64-roční pacienti.
Vysoký krvný tlak je dlhodobo najväčšou hrozbou aj pre obličky, čo rovnako potvrdzujú údaje Národného centra zdravotníckych informácií, mapujúce nefrologickú starostlivosť na Slovensku. Z celkového počtu 159 882 sledovaných pacientov v nefrologických ambulanciách v roku 2021 bolo pre hypertenznú a vaskulárnu nefrosklerózu sledovaných až 21 790 ľudí.
Varovnými signálmi hypertenzie sú ranné bolesti hlavy, krvácanie z nosa, nepravidelný tlkot srdca, zhoršenie zraku či bzučanie v ušiach. Najmä ľudia s krvným tlakom nad 180/120 môžu pociťovať silné bolesti hlavy, bolesť v hrudi, závraty, ťažké dýchanie, nevoľnosť, vracanie, rozmazané videnie alebo iné zmeny videnia, úzkosť, zmätok, bzučanie v ušiach, krvácanie z nosa, abnormálny srdcový rytmus. V takých prípadoch treba vyhľadať lekára. No rovnako tak nemusia hypertonici pociťovať nič a jediný spôsob, ako zistia pravdu, je meranie krvného tlaku. K tomu nabáda aj tohtoročný Svetový deň hypertenzie, ktorého témou je:
„Zmerajte si správne krvný tlak, kontrolujte si ho, a žite dlhšie!“
Medzi ovplyvniteľné faktory zvyšujúce riziko hypertenzie patrí nadmerná konzumácia soli, nasýtených tukov a nízky príjem ovocia a zeleniny, fyzická nečinnosť, konzumácia tabaku a alkoholu, či kilá navyše. Ale aj neovplyvniteľná rodinná anamnéza hypertenzie, vek nad 65 rokov a súbežná cukrovka alebo ochorenie obličiek. Znížiť vysoký krvný tlak môžu pomôcť zmeny životného štýlu, ako zdravé stravovanie s nízkym obsahom soli, normálna hmotnosť, fyzická aktivita, či odvykanie od tabaku. Pri liečbe vysokého krvného tlaku môže tiež lekár odporučiť jeden alebo viac liekov, ktoré sú však neúčinné bez zmeny životného štýlu. Ak sa hypertenzia nelieči, môže spôsobiť ďalšie zdravotné problémy, ako je ochorenie obličiek, srdcové ochorenie či mŕtvica, ktoré prichádzajú bez varovania.