Bratislava, 19. 03. 2025 – Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sú respiračné ochorenia a choroby očí dlhodobo najčastejším dôvodom návštevy detského lekára. Viac ako polovica dojčiat bola v prvom polroku ich života vyživovaná výlučne materským mliekom.
Ku koncu roka 2023 lekári vo všeobecných ambulanciách pre deti a dorast evidovali 1 051 044 pacientov do 26 rokov a zaznamenali 5 701 862 návštev (vrátane návštevnej služby lekára alebo sestry u pacienta v domácom prostredí). Na jednu evidovanú osobu pripadalo 5,4 návštevy ročne. Najviac návštev pripadalo na deti do jedného roka (18,4 na 1 evidovanú osobu v danej vekovej skupine). S vyšším vekom pacientov klesal aj počet návštev, u detí vo veku 1 – 5 rokov to bolo 7,5 návštevy ročne, vo veku 6 – 14 rokov to bolo 4,8 návštevy ročne. Údaje vychádzajú zo štatistického zisťovania Ministerstva zdravotníctva SR Ročný výkaz o činnosti všeobecnej ambulancie pre deti a dorast A (MZ SR) 5-01.
Lekári pre deti a dorast vykonali 5 105 182 vyšetrení, z toho 868 563 preventívnych prehliadok. Podobne ako pri návštevách u lekára, najviac vyšetrení (16,6/1 evidovanú osobu), ako aj preventívnych prehliadok (8,2-krát ročne) absolvovali deti do jedného roka.
Pacienti do 19 rokov boli najviac sledovaní pre choroby dýchacej sústavy (1 506,5 prípadov na 10 000 evidovaných osôb v danej vekovej skupine), choroby oka a očných adnexov (594,9/10 000) a choroby kože a podkožného tkaniva (469,8/10 000).
Sledovaní pacienti vo veku 19 – 26 rokov sa liečili najmä na choroby dýchacej sústavy (1 538,7 prípadov na 10 000 evidovaných pacientov danej vekovej skupiny). Nasledovali choroby oka a očných adnexov (977,1/10 000) a endokrinné, nutričné a metabolické choroby (589,2/10 000).
V roku 2023 bolo evidovaných 55,1 % plne dojčených detí na konci šiesteho mesiaca ich života. Pre porovnanie, v roku 2009 bolo plne dojčených 45,4 % detí do tohto veku, od roku 2018 sa tento podiel drží nad 55 %.
Najviac detí vyživovaných výlučne materským mliekom do 6. mesiaca bolo v Bratislavskom kraji (67,8 %) a Trenčianskom kraji (58,9 %), najmenej ich bolo v Banskobystrickom kraji (46,8 %) a Košickom kraji (49,5 %).