Každoročne na jeseň vynakladajú odborníci všemožné úsilie pri podpore duševného zdravia. Fakt, že ide o dôležitú tému potvrdzujú aj najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Počet pacientov psychiatrických ambulancií medziročne stúpol o viac než 10 percent.
Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Situácia sa po pandémií zhoršila. Európania sa zhodujú, že nedávne svetové udalosti výrazne ovplyvnili ich duševné zdravie. Vo všetkých členských štátoch sa väčšina opýtaných tiež domnieva, že využívanie sociálnych médií môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie mladých ľudí.
Podľa posledného prieskumu Eurobarometer o duševnom zdraví až deväť z desiatich Európanov (89 %) považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia. Zároveň, viac ako polovica opýtaných je toho názoru, že ľudia s duševnými problémami nedostávajú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickým ochorením. A až takmer polovica respondentov (46 %) sa za posledných dvanásť mesiacov stretla s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie alebo úzkosti.
Ambulantná liečba
V psychiatrických ambulanciách na Slovensku bolo v roku 2022 vykázaných 1 981 818 návštev pacientov, čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 %.
Celkovo bolo vyšetrených 417 530 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prišlo k nárastu o 40 330 vyšetrených osôb. Ide o medziročný nárast pacientov o 10,7 %. Najviac vyšetrených pacientov spadá do skupiny od 45 do 59 rokov (109 115 osôb), medziročný vzostup však pozorujeme vo všetkých vekových kategóriách.
Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli v minulom roku afektívne poruchy (131 108 pacientov). Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 113 521 vyšetrených osôb. Prvú trojku uzavreli organické duševné poruchy vrátane symptomatických (81 523 osôb). Pri všetkých troch uvedených skupinách diagnóz prevažovali ženy nad mužmi. Muži výraznejšie dominovali pri poruchách psychického vývinu s počtom 5 544 (oproti 1 753 vyšetrených žien s touto diagnózou) a pri poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu a psychoaktívnych látok (29 406 vyšetrených mužov oproti 9 997 vyšetrených žien).
Ochrannú ambulantnú liečbu podstúpilo 6 350 osôb, z čoho najvyšší podiel tvorili osoby
v protialkoholickej (2 674) a protidrogovej ochrannej liečbe (1 857).
Prvýkrát v živote bola v roku 2022 psychická porucha diagnostikovaná 67 147 osobám, čo predstavuje medziročný nárast o 4 064 osôb (+ 6,4 %). Počet žien (53,7 %) mierne prevyšoval počet mužov (46,3 %) a pri pohľade na vekové zloženie novodiagnostikovaných pacientov je signifikantný nárast u mladistvých, vo vekovej skupine od 15 do 19 rokov (+ 750 osôb) - zo 146,2 na 10-tisíc obyvateľov na 172,6 na 10-obyvateľov.
K medziročnému nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov prišlo najmä pri poruchách psychického vývinu o 11,6 %, poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok o 10,7 % a pri schizofrénii, schizotypových poruchách
a poruchách s bludmi o 10,6 %.
Hospitalizácie
Psychiatrické oddelenia posteľových zdravotníckych zariadení v roku 2022 zaznamenali 39 944 hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami a poruchami správania, čo je o 2 462 hospitalizácií viac ako v roku 2021.
Najviac hospitalizácií si, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu s počtom 10 570 hospitalizovaných osôb. Druhou najčastejšou skupinou diagnóz bola schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi s počtom 7 930 hospitalizovaných.
Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži (83,9 z 10-tisíc mužov) ako ženy (63,7 z 10-tisíc žien). Najvýraznejšia prevaha mužov bola pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu. Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy a organické duševné poruchy vrátane symptomatických.
Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (58,6 % zo všetkých mužov) a slobodné ženy (41,1 % zo všetkých žien). Podľa pracovného stavu sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (28,5 % zo všetkých mužov) a žien starobných dôchodkýň (27,3 % zo všetkých žien).
Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (103,8 z 10-tisíc obyvateľov kraja), Trenčianskom kraji (84,0 z 10-tisíc) a Prešovskom kraji (75,2 z 10-tisíc).