Národné centrum zdravotníckych informácií pripravilo dva dotazníky spokojnosti zamerané na oblasť Národných zdravotných registrov. Prostredníctvom nich chceme získať spätnú väzbu od poskytovateľov údajov aj používateľov dát a lepšie identifikovať možnosti na zvyšovanie kvality služieb, spracovania údajov, dostupnosti dát a štatistických výstupov. 

Prvý dotazník je určený poskytovateľom údajov. Zameriava sa na hodnotenie metodiky, hlásení, aplikácie ISZI a komunikácie s NCZI v oblasti Národných zdravotných registrov. Jeho cieľom je získať spätnú väzbu a identifikovať možnosti zlepšenia tak, aby bol proces zasielania údajov vnímaný ako jednoduchý, zrozumiteľný a efektívny.

 

Druhý dotazník je zameraný na používateľov dát z Národných zdravotných registrov, najmä zástupcov štátnej správy, odborných spoločností, akademického sektora a ďalších odborných používateľov. Prostredníctvom neho zisťujeme spokojnosť s publikovanými štatistickými výstupmi a činnosťou NCZI pri spracovaní a sprístupňovaní údajov. Chceme lepšie porozumieť tomu, ako sú údaje využívané v praxi, a ďalej zvyšovať kvalitu, dostupnosť a praktickú využiteľnosť pre odborné analýzy, riadenie zdravotníctva a rozhodovanie.

 

Oba dotazníky sú anonymné a ich vyplnenie zaberie približne 5 minút.

 

Spätná väzba od odborníkov a používateľov dát je pre nás dôležitým podkladom pri ďalšom rozvoji Národných zdravotných registrov a služieb súvisiacich so správou zdravotníckych dát.

 

Národné zdravotné registre slúžia na systematický zber, spracovanie a analýzu údajov o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky. Tieto informácie sú dôležitým podkladom pre tvorbu zdravotnej politiky, riadenie zdravotnej starostlivosti aj odborný výskum.

 

Dotazníky spokojnosti budú dostupné do 31. 7. 2026 tu:

 

https://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Pages/Hodnotenie-spokojnosti-pouzivatelov-dat-s-NZR-a-cinnostou-NCZI.aspx

Národné centrum zdravotníckych informácií pripravilo dva dotazníky spokojnosti zamerané na oblasť Národných zdravotných registrov. Prostredníctvom nich chceme získať spätnú väzbu od poskytovateľov údajov aj používateľov dát a lepšie identifikovať možnosti na zvyšovanie kvality služieb, spracovania údajov, dostupnosti dát a štatistických výstupov.

Schválená legislatíva spúšťa zmeny vo vykazovaní zdravotnej starostlivosti od 1. júla 2026

 

Novela zákona, ktorá zavádza povinnosť vykazovať identifikačné číslo záznamu (ID EZZ) v zúčtovacích dávkach zdravotným poisťovniam, bola schválená a nadobudne účinnosť 1. júla 2026. Schválená legislatíva tak vytvorila právny rámec pre zavedenie eZapisovania do praxe a prináša nové pravidlá pre vykazovanie zdravotnej starostlivosti.

 

V praxi to znamená, že pri vykazovaní zdravotnej starostlivosti smerom na zdravotné poisťovne doplní informačný systém poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tzv. jedinečný identifikátor elektronického zdravotného záznamu (ID EZZ) do zúčtovacej dávky.

 

Cieľom zmien je zlepšiť dostupnosť údajov o pacientovi v elektronickom zdravotníctve, zlepšiť kvalitu údajov, zvýšiť transparentnosť vo vykazovaní a viac sprehľadniť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientom z verejného zdravotného poistenia.

 

Nová povinnosť (prepojenie záznamov) sa zavádza postupne a zohľadňuje rozdielnu pripravenosť jednotlivých odborností a typov zdravotníckych zariadení, ako aj potrebu technicky a procesne pripraviť informačné systémy. Zároveň legislatíva definovala výnimky pre niektoré typy záznamov a odborností.

NCZI pripravilo v spolupráci so zdravotnými poisťovňami odpovede na najčastejšie otázky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dodávateľov informačných systémov. FAQ reagujú na otázky, ktoré zaznievali počas informačných stretnutí, odborných diskusií a ďalších komunikačných aktivít realizovaných v uplynulých mesiacoch. Cieľom je poskytnúť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj dodávateľom informačných systémov praktické informácie k jednotlivým aspektom eZapisovania.

 

Pre lepšiu orientáciu sú odpovede rozdelené do dvoch tematických častí:

FAQ zároveň vysvetľujú základný princíp eZapisovania, ktoré pozostáva z dvoch krokov – vytvorenia elektronického zdravotného záznamu v eZdraví a následného vykázania zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni. Odpovede sa venujú aj situáciám, pri ktorých zákon ustanovuje výnimky z prideľovania identifikátora záznamu, ako aj postupnému zavádzaniu povinnosti vykazovať identifikačné číslo záznamu podľa harmonogramu jednotlivých odborností zdravotníckych pracovníkov.

 

Povinnosť uvádzať jedinečný identifikátor záznamu v eZdraví sa bude vzťahovať na zdravotnú starostlivosť poskytnutú od 1. júla 2026 a prvýkrát sa premietne do zúčtovacích dávok predkladaných zdravotným poisťovniam za toto obdobie vrátane následného procesu kontroly a úhrady zdravotnej starostlivosti.

 

NCZI spracované FAQ priebežne aktualizuje a dopĺňa o ďalšie otázky z aplikačnej praxe. Aktuálne informácie, harmonogram, metodické materiály aj samotné odpovede nájdete v sekcii venovanej eZapisovaniu na portáli eZdravie.

Dôležitou súčasťou zavádzania eZapisovania je pripravenosť informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí už dnes zapisujú zdravotnú dokumentáciu do eZdravia, sa štandardný pracovný postup zásadne nemení. Informačné systémy však musia byť technicky pripravené na spracovanie identifikátorov zdravotných záznamov a ich prepojenie s vykazovanou zdravotnou starostlivosťou.

 

Technicky sa pri eZapisovaní nezavádza nová integrácia služby. Formát zúčtovacej dávky je definovaný v Metodickom pokyne ÚDZS. Odporúčame vám overiť si u svojho dodávateľa informačného systému pripravenosť na nové požiadavky a venovať pozornosť pravidelným aktualizáciám softvéru.

 

Bližšie informácie k téme eZapisovanie, ako aj odpovede vo forme FAQ nájdete i na: ezapisovanie – ezdravie.

Schválená legislatíva spúšťa zmeny vo vykazovaní zdravotnej starostlivosti od 1. júla 2026 Novela zákona, ktorá zavádza povinnosť vykazovať identifikačné číslo záznamu (ID EZZ) v zúčtovacích dávkach zdravotným poisťovniam, bola schválená a nadobudne účinnosť 1. júla 2026. Schválená legislatíva tak vytvorila právny rámec pre zavedenie eZapisovania do praxe a prináša nové pravidlá pre vykazovanie zdravotnej starostlivosti.

Bratislava, 19. 05. 2026 - Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) o spotrebe liekov a o finančných úhradách za rok 2025 potvrdzujú dlhodobý trend nárastu výdavkov na lieky. Napriek tomu sa počet vydaných balení medziročne takmer nezmenil.

 

V roku 2025 dosiahli celkové výdavky na lieky takmer 2,6 miliardy eur, úhrada zdravotných poisťovní z toho predstavovala 1,9 miliardy eur, čo znamená medziročný nárast o vyše 5 percent. Úhrada pacientov sa zvýšila o 4 percentá a celková finančná úhrada za lieky medziročne vzrástla o 5 percent. Pri pohľade na vývoj za desaťročné obdobie sú rozdiely významnejšie. Od roku 2015 bol zaznamenaný nárast v úhradách pacientov až o 71,4 % a v úhradách zdravotných poisťovní o 53,5 %.

 

Napriek rastúcim výdavkom klesol počet vydaných balení minulý rok približne o jedno percento. V roku 2025 bolo vydaných celkovo 162 miliónov balení liekov. Z toho 57 percent tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, 26 percent predstavovali voľnopredajné lieky, pre nemocnice a neštátne ambulancie bolo vydaných necelých 7 % a lieky na recept bez úhrady z verejného zdravotného poistenia predstavovali približne 10 % z celkového počtu balení.

 

Najvyššiu sumu uhradili v roku 2025 zdravotné poisťovne za lieky zo skupiny antineoplastiká (na liečbu rakoviny) a imunomodulátory (upravujú činnosť imunitného systému), ako aj za lieky na tráviaci trakt a metabolizmus. Najčastejšie predpisovanou skupinou boli lieky na kardiovaskulárny systém (približne 27 miliónov balení), druhou najviac zastúpenou skupinou boli lieky na nervový systém, ktorých bolo minulý rok vydaných vyše 14,5 miliónov balení. V posledných rokoch kontinuálne rastie celková úhrada liekov na nervový systém. Medziročne sa zvýšila najmä spotreba v skupine iných analgetík a antipyretík, kde úhrady zdravotných poisťovní stúpli až o 67 %. Mierny nárast bol zaznamenaný aj pri antidepresívach, hypnotikách a sedatívach.

 

V roku 2025 boli najčastejšie vydanými liekmi na lekársky predpis hradenými z verejného zdravotného poistenia Flector Rapid, AGEN a NEBILET. Dáta ukazujú, že dlhodobo klesá spotreba liekov zo skupiny antibakteriálne látky na systémové použitie. Skokovitý pokles a následný nárast bol zaznamenaný iba v pandemickom období. Medziročne sa v roku 2025 znížila spotreba tejto skupiny liekov v počte balení o 10,6 %, v úhradách zdravotnými poisťovňami o 12,6 % a doplatok pacientov sa znížil o 14,6 % oproti predchádzajúcemu roku. Od roku 2015 najviac poklesli doplatky pacientov o 34,9 %, počet vydaných balení o 21,1 % a úhrad zdravotných poisťovní o 11,5 %.

 

Spotreba voľnopredajných liekov v roku 2025 zaznamenala medziročný pokles počtu balení o 3,5 %. Predaj voľne dostupných liekov klesol už tretí rok po sebe, na úhradách sa to však neprejavilo, keďže finančný objem ich predaja zostal na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku. V lekárňach sa v roku 2025 predalo 41,5 milióna balení voľnopredajných liekov v celkovej hodnote 324 miliónov eur. Medzi najčastejšie kupované patrili PARALEN, MUCONASAL PLUS a OLYNTH HA.

 

Podrobnejšie údaje k tejto téme sú obsiahnuté v štatistických výstupoch a správe k publikovaným výstupom.

Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) o spotrebe liekov a o finančných úhradách za rok 2025 potvrdzujú dlhodobý trend nárastu výdavkov na lieky. Napriek tomu sa počet vydaných balení medziročne takmer nezmenil.

Bratislava, 22. 06. 2026 - Kúpeľnú starostlivosť na Slovensku absolvovalo v roku 2025 viac ako 179-tisíc pacientov, čo je najviac za posledné roky. Rastúci trend podporujú najmä samoplatcovia, ktorých počet dosiahol historické maximum. Naopak, počet detských pacientov patrí k najnižším v sledovanom období. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií.

 

V roku 2025 poskytovalo kúpeľnú liečbu na Slovensku 31 zdravotníckych zariadení (prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební) a liečebný pobyt v nich absolvovalo 179 164 pacientov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 3,8 %. Domáci klienti tvorili 88 % všetkých liečených. Počet pacientov s trvalým pobytom na Slovensku dosiahol 156 789, čo je najvyššia hodnota od začiatku sledovania v roku 2009. Za týmto vývojom stojí predovšetkým rastúci záujem o kúpeľné pobyty hradené z vlastných zdrojov.

 

Zatiaľ čo v roku 2009 si kúpeľnú liečbu financovalo samostatne 42,3 % domácich pacientov, v roku 2025 ich podiel vzrástol na 62,7 %. Počet samoplatcov s trvalým pobytom na Slovensku dosiahol 98 374 osôb, čo predstavuje historicky najvyššiu hodnotu a medziročný nárast o 6,8 %. V porovnaní s rokom 2009 ide o viac než dvojnásobný počet. Naopak, zdravotné poisťovne uhradili pobyt 35,8 % pacientov s trvalým pobytom v SR. Ďalších 1,5 % liečebných pobytov bolo financovaných z rozpočtov príslušných rezortov (pozn.: Od roku 2025 je v zmysle metodických usmernení sledovaný aj tento spôsob úhrady pobytu, do roku 2024 boli tieto pobyty zahrnuté do úhrady poisťovne).

 

Kým celkový počet klientov kúpeľov rastie, počet liečených detí zostáva nízky. V roku 2025 absolvovalo kúpeľnú liečbu 5 261 detských pacientov s trvalým pobytom na Slovensku, čo predstavuje druhý najnižší počet od roku 2009, nižší bol iba v pandemickom roku 2021.

 

Takmer polovica detí sa liečila pre netuberkulózne ochorenia dýchacích ciest. Druhou najčastejšou skupinou boli choroby pohybového ústrojenstva, nasledovali nervové a kožné ochorenia. Z jednotlivých diagnóz dominovala vazomotorická a alergická nádcha, skolióza a astma. Detskí pacienti zároveň absolvovali výrazne dlhšie pobyty než dospelí. U 39 % liečených detí do 15 rokov bola dĺžka kúpeľnej liečby v rozpätí 15 až 21 dní, u 27,7 % týchto detí trvala liečba 22 až 28 dní. Viac ako 98 % týchto pobytov bolo hradených zdravotnými poisťovňami.

 

Aj v roku 2025 zostali hlavnou indikáciou kúpeľnej liečby dospelých choroby pohybového ústrojenstva, ktoré predstavovali približne tri štvrtiny všetkých liečených dospelých pacientov. Nasledovali netuberkulózne choroby dýchacích ciest a ochorenia obehového ústrojenstva. Najčastejšími konkrétnymi diagnózami boli bolesti chrbta, poruchy medzistavcových platničiek a ďalšie ochorenia chrbtice a pohybového aparátu. Rovnaké diagnózy dominovali u pacientov v produktívnom veku aj u seniorov.

 

Najčastejšími návštevníkmi kúpeľov boli vlani seniori vo veku 65 rokov a viac a pacienti vo vekovej skupine 55 až 64 rokov. Práve v týchto vekových kategóriách zaznamenali kúpele medziročný rast počtu liečených osôb. Viac ako 60 % pobytov seniorov si klienti financovali sami. Zároveň preferovali kratšie pobyty v trvaní štyri až sedem dní, ktoré sa stali najvyhľadávanejšou formou kúpeľnej starostlivosti vôbec.

 

Zo všetkých liečených pacientov strávilo v kúpeľoch 41,6 % klientov práve 4 až 7 dní, väčšinu z nich tvorili domáci samoplatcovia. Druhým najčastejším typom boli pobyty v trvaní 22 až 28 dní, ktoré využívali najmä pacienti s liečením hradeným zdravotnou poisťovňou. Nasledovali krátkodobé pobyty v trvaní 1 až 3 dni, prevažne hradené klientmi.

 

Počas minulého roka sa v našich kúpeľoch liečilo 22 375 cudzincov (12,5 % zo všetkých odliečených). Najväčšie zastúpenie mali obyvatelia Českej republiky (57,3 %), nasledovaní Nemcami (8,8 %) a Izraelčanmi (8,4 %). Až takmer 95 % zahraničných návštevníkov sa liečilo na choroby pohybového ústrojenstva.

 

Podrobnejšie údaje k tejto téme sú obsiahnuté v publikačných tabuľkových výstupoch.

Kúpeľnú starostlivosť na Slovensku absolvovalo v roku 2025 viac ako 179-tisíc pacientov, čo je najviac za posledné roky. Rastúci trend podporujú najmä samoplatcovia, ktorých počet dosiahol historické maximum. Naopak, počet detských pacientov patrí k najnižším v sledovanom období. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií.